Emocionálna (sociálna) bolesť
Emocionálna bolesť sa týka nášho vzťahu k nám a keď sa narúša náš obraz o sebe a vlastnej hodnote.
Emocionálnu bolesť cítime pri strate blízkeho človeka, opustení, odmietnutí, alebo keď sme vylúčení z kolektívu.
Rovnako cítime bolesť už pri ohrození, že nás ľudia z okolia vylúčia, opustia, či odmietnu.
Emocionálna bolesť teda vzniká nie len, keď sa niečo stane, ale týka sa aj každej myšlienky a predstavy, ktorá môže nastať. Spomienka, alebo predstava, že nás niekto opustí, odmietne, že nás vylúčia z kolektívu (rodinného, myšlienkového, náboženského, pracovného, priateľského atď.) tiež teda spôsobuje bolesť.
Predsa len, keď nám niekto niečo nepríjemné hovorí, tak v nás vytvára predstavy, ktoré vyvolávajú bolesť, pretože tie predstavy vnímame ako hrozbu.
Všetko to vzbudzuje predstavy, ktoré narúšajú môj vzťah voči sebe a zároveň posilňuje dojem vylúčenia z kolektívu.
Neurológovia zistili o emocionálnej (sociálnej) bolesti následujúce veci:
Úryvok z knihy Mozog: náš príbeh (David Eagleman, str. 146):
Dobrovoľníci hrali jednoduchú počítačovú hru, kde si postavička, ktorú ovládali, hádzala loptu s ďalšími dvoma. Účastníci poskusu sa domnievali, že ostatné postavičky sú ovládané ďalšími živými hráčmi, v skutočnosti ich však ovládal počítač.
Spočiatku boli dobré a hádzali si loptu aj s postavičkou dobrovoľníka. Potom však prestali a hrali sa sami. Dobrovoľník bol zrazu z hry von.
Dobrovoľníci boli počas hry napojední na funkčnú magnetickú rezonanciu.
Neurovedkyňa Naomi Eisenbergerová zistila úžasnú vec: hneď ako začali byť dobrovoľníci pri hre s loptou ignorovaní, aktivovali sa u nich oblasti mozgu, ktoré sú súčasťou matrice bolesti. Čakanie na loptu môže vyzerať ako banalita, ale pre mozog je vyobcovanie z kolektívu také zásadné, že to doslova bolí.
Prečo odmietnutie bolí? Z evolučného hľadiska je človek tvor sociálny (spoločenský) a je predurčený na nadväzovanie sociálnych kontaktov. Bolesť slúži ako mechanizmus, ktorý nás vťahuje do komunikácie a väzieb s inými ľuďmi. Naše neurónové konštelácie nás nútia družiť sa a vytvárať skupiny.
Ja osobne som si začal všímať a premýšlať o bolesti viac.
Niekedy neviem povedať, kedy sa narúša môj obraz o sebe a kedy to vnímam ako ohrozenie vylúčenia z kolektívu (okruhu rodiny, priateľov a spoločnosti).
Bolesť si všímam, keď na mňa niekto kričí, keď sa vysmieva, ponižuje, nadáva atď.
Dôležité je vedieť, že tá bolesť je reálna (nie je to žiadna imaginárna predstava o bolesti) a netreba ju zľahčovať.
Vedci pri skúmaní ľudí po rozchodoch využili na sledovanie ich mozgovej aktivity funkčné zobrazovanie magnetickou rezonanciou.
„Tieto výsledky dávajú nový význam predstave, že odmietnutie ‚bolí‘,“ napísal o zisteniach profesor psychológie Ethan Kross spolu s kolegami z University of Michigan. Ako vysvetlil spoluautor Edward Smith z Columbia University, výskum ukázal, že psychologické a spoločenské udalosti môžu ovplyvniť oblasti mozgu, o ktorých vedci predpokladali, že reagujú pri fyzickej bolesti.
Na štúdii sa zúčastnilo 40 dobrovoľníkov, ktorí v uplynulých šiestich mesiacoch prežili nechcený rozchod a povedali o sebe, že im myšlienka naň spôsobuje intenzívny pocit odmietnutia. Vedci sledovali mozgy zúčastnených v štyroch situáciách: keď sa pozerali na fotografiu bývalého partnera a mysleli na rozchod; keď sa pozerali na fotku kamaráta a mysleli na pozitívne zážitky s touto osobou; keď im zariadenie na ruke vytváralo pocit príjemného tepla; a napokon, keď sa toto zariadenie zohrialo tak, že im spôsobilo bolesť, no fyzicky im neublížilo.
Dve negatívne situácie – premýšľanie o strate partnera a pálenie vyvolali reakcie v prekrývajúcich sa častiach mozgu, uvádza sa v štúdii.
Predchádzajúce výskumy pritom nepreukázali vzťah medzi fyzickou a emocionálnou bolesťou, no tie podľa Smitha využívali „menej dramatické udalosti„, napríklad, že sledovanej osobe povedali, že ju niekto nemá rád.
V tomto prípade však podľa jeho slov išlo o ľudí, ktorí skutočne prežili odmietnutie a stále ho cítili. Ako dodal, existujú dôkazy, že emocionálny stres, ako napríklad strata milovanej osoby, môže ľudí ovplyvniť aj po fyzickej stránke. Štúdie ako táto preto môžu odborníkom pomôcť nájsť spôsoby, ako pomáhať ľuďom citlivým na stratu či odmietnutie.
https://www.webnoviny.sk/odmietnutie-skutocne-boli-tvrdia-vedci/
https://www.pnas.org/content/108/15/6270
Výsledky výskumu naznačujú, že mozog skutočne reaguje na odlišné typy bolesti (fyzickú a psychickú) podobným spôsobom, a to uvoľňovaním opioidov (opiátov), hoci každý človek uvoľňuje iné množstvo týchto látok a tým pádom je jeho reakcia na bolesť rozdielna.
V momente, keď sa mu-opioid uvoľní, nastávajú v oblasti mozgu dve činnosti - prvá (v oblasti amygdala), ktorá spracuje silu emócií a druhá (pregenual cingulate cortex), ktorá určí, ako sa naša nálada mení kvôli danému podnetu.
Každopádne, čím viac mu-opioidu sa uvoľní, tým viac sa naša bolesť zníži. Preto sa možno niekto len chytá za hlavu a nechápe, ako niekto môže lamentovať nad sociálnym odmietnutím, no druhá osoba takúto situáciu prežíva až príliš.
https://www.uofmhealth.org/news/archive/201310/opioid-social?tidrss=research
Prídem neskoro do práce, šéf mi vynadá - znamená to moje sociálne ohrozenie.
Nespravím skúšku, nepripravím poriadne prednášku, či nebudem pripravený na pracovný míting - to znamená v mojich predstavách možnosť výsmechu a výsmech je druhom sociálneho odmietnutia, ktorý spôsobuje bolesť.
Nemyslím si, že stres ako ho vnímame je len o úteku a obrane... možno ten stres, ktorý práve prežívame každodenne vychádza zo strachu z bolesti, ktorú môžeme pocítiť ak sociálne zlyháme.
Stres si možno spôsobujeme vtedy, keď nám v predstavách hrozí odmietnutie a vylúčenie z kolektívu.
Nemusí sa to reálne stať, ale stačí, že sa to deje v našich predstavách, dokonca nevedome.
Napríklad ohrozenie môže nastať už len keď zmeškáme nejaké stretnutie.
Pretože samotné naše asociácie s tým spojené môžu spustiť reťazovú reakciu myšlienok, ktoré vedú k bolesti:
meškám -> čakajú na mňa -> hnevajú sa na mňa za to -> nebudú sa so mnou baviť -> sociálne vylúčenie -> emocionálna bolesť.
Nad týmto sa oplatí pouvažovať.
Emocionálnu bolesť cítime pri strate blízkeho človeka, opustení, odmietnutí, alebo keď sme vylúčení z kolektívu.
Rovnako cítime bolesť už pri ohrození, že nás ľudia z okolia vylúčia, opustia, či odmietnu.
Emocionálna bolesť teda vzniká nie len, keď sa niečo stane, ale týka sa aj každej myšlienky a predstavy, ktorá môže nastať. Spomienka, alebo predstava, že nás niekto opustí, odmietne, že nás vylúčia z kolektívu (rodinného, myšlienkového, náboženského, pracovného, priateľského atď.) tiež teda spôsobuje bolesť.
Predsa len, keď nám niekto niečo nepríjemné hovorí, tak v nás vytvára predstavy, ktoré vyvolávajú bolesť, pretože tie predstavy vnímame ako hrozbu.
Všetko to vzbudzuje predstavy, ktoré narúšajú môj vzťah voči sebe a zároveň posilňuje dojem vylúčenia z kolektívu.
Ako funguje emocionálna bolesť
Ja som si kedysi kládol otázku - prečo ma bolí, keď ma niekto ponižuje, vysmieva sa mi, nadáva, kričí a karhá? Ako to funguje?Neurológovia zistili o emocionálnej (sociálnej) bolesti následujúce veci:
Úryvok z knihy Mozog: náš príbeh (David Eagleman, str. 146):
Dobrovoľníci hrali jednoduchú počítačovú hru, kde si postavička, ktorú ovládali, hádzala loptu s ďalšími dvoma. Účastníci poskusu sa domnievali, že ostatné postavičky sú ovládané ďalšími živými hráčmi, v skutočnosti ich však ovládal počítač.
Spočiatku boli dobré a hádzali si loptu aj s postavičkou dobrovoľníka. Potom však prestali a hrali sa sami. Dobrovoľník bol zrazu z hry von.
Dobrovoľníci boli počas hry napojední na funkčnú magnetickú rezonanciu.
Neurovedkyňa Naomi Eisenbergerová zistila úžasnú vec: hneď ako začali byť dobrovoľníci pri hre s loptou ignorovaní, aktivovali sa u nich oblasti mozgu, ktoré sú súčasťou matrice bolesti. Čakanie na loptu môže vyzerať ako banalita, ale pre mozog je vyobcovanie z kolektívu také zásadné, že to doslova bolí.
Prečo odmietnutie bolí? Z evolučného hľadiska je človek tvor sociálny (spoločenský) a je predurčený na nadväzovanie sociálnych kontaktov. Bolesť slúži ako mechanizmus, ktorý nás vťahuje do komunikácie a väzieb s inými ľuďmi. Naše neurónové konštelácie nás nútia družiť sa a vytvárať skupiny.
Ja osobne som si začal všímať a premýšlať o bolesti viac.
Niekedy neviem povedať, kedy sa narúša môj obraz o sebe a kedy to vnímam ako ohrozenie vylúčenia z kolektívu (okruhu rodiny, priateľov a spoločnosti).
Bolesť si všímam, keď na mňa niekto kričí, keď sa vysmieva, ponižuje, nadáva atď.
Dôležité je vedieť, že tá bolesť je reálna (nie je to žiadna imaginárna predstava o bolesti) a netreba ju zľahčovať.
Výskum Proceedings of the National Academy
Podľa štúdie, ktorej výsledky zverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, sa oblasti mozgu reagujúce na fyzickú bolesť prekrývajú s tými, ktoré sú aktívne pri spoločenskom odmietnutí.Vedci pri skúmaní ľudí po rozchodoch využili na sledovanie ich mozgovej aktivity funkčné zobrazovanie magnetickou rezonanciou.
„Tieto výsledky dávajú nový význam predstave, že odmietnutie ‚bolí‘,“ napísal o zisteniach profesor psychológie Ethan Kross spolu s kolegami z University of Michigan. Ako vysvetlil spoluautor Edward Smith z Columbia University, výskum ukázal, že psychologické a spoločenské udalosti môžu ovplyvniť oblasti mozgu, o ktorých vedci predpokladali, že reagujú pri fyzickej bolesti.
Na štúdii sa zúčastnilo 40 dobrovoľníkov, ktorí v uplynulých šiestich mesiacoch prežili nechcený rozchod a povedali o sebe, že im myšlienka naň spôsobuje intenzívny pocit odmietnutia. Vedci sledovali mozgy zúčastnených v štyroch situáciách: keď sa pozerali na fotografiu bývalého partnera a mysleli na rozchod; keď sa pozerali na fotku kamaráta a mysleli na pozitívne zážitky s touto osobou; keď im zariadenie na ruke vytváralo pocit príjemného tepla; a napokon, keď sa toto zariadenie zohrialo tak, že im spôsobilo bolesť, no fyzicky im neublížilo.
Dve negatívne situácie – premýšľanie o strate partnera a pálenie vyvolali reakcie v prekrývajúcich sa častiach mozgu, uvádza sa v štúdii.
Predchádzajúce výskumy pritom nepreukázali vzťah medzi fyzickou a emocionálnou bolesťou, no tie podľa Smitha využívali „menej dramatické udalosti„, napríklad, že sledovanej osobe povedali, že ju niekto nemá rád.
V tomto prípade však podľa jeho slov išlo o ľudí, ktorí skutočne prežili odmietnutie a stále ho cítili. Ako dodal, existujú dôkazy, že emocionálny stres, ako napríklad strata milovanej osoby, môže ľudí ovplyvniť aj po fyzickej stránke. Štúdie ako táto preto môžu odborníkom pomôcť nájsť spôsoby, ako pomáhať ľuďom citlivým na stratu či odmietnutie.
https://www.webnoviny.sk/odmietnutie-skutocne-boli-tvrdia-vedci/
https://www.pnas.org/content/108/15/6270
Výskum univerzity Michigan
Výskum z University of Michigan sa venoval práve bolesti, ktorú spôsobuje sociálne odmietnutie.Výsledky výskumu naznačujú, že mozog skutočne reaguje na odlišné typy bolesti (fyzickú a psychickú) podobným spôsobom, a to uvoľňovaním opioidov (opiátov), hoci každý človek uvoľňuje iné množstvo týchto látok a tým pádom je jeho reakcia na bolesť rozdielna.
V momente, keď sa mu-opioid uvoľní, nastávajú v oblasti mozgu dve činnosti - prvá (v oblasti amygdala), ktorá spracuje silu emócií a druhá (pregenual cingulate cortex), ktorá určí, ako sa naša nálada mení kvôli danému podnetu.
Každopádne, čím viac mu-opioidu sa uvoľní, tým viac sa naša bolesť zníži. Preto sa možno niekto len chytá za hlavu a nechápe, ako niekto môže lamentovať nad sociálnym odmietnutím, no druhá osoba takúto situáciu prežíva až príliš.
https://www.uofmhealth.org/news/archive/201310/opioid-social?tidrss=research
Moje myšlienky na záver
Keď som si začal viac uvedomovať svoju emocionálnu bolesť, tal som sa veľa krát začal pýtať sám seba, či stres, ktorý som pravidelne pociťoval, nevychádzal práve z tohto sociálneho ohrozenia:Prídem neskoro do práce, šéf mi vynadá - znamená to moje sociálne ohrozenie.
Nespravím skúšku, nepripravím poriadne prednášku, či nebudem pripravený na pracovný míting - to znamená v mojich predstavách možnosť výsmechu a výsmech je druhom sociálneho odmietnutia, ktorý spôsobuje bolesť.
Nemyslím si, že stres ako ho vnímame je len o úteku a obrane... možno ten stres, ktorý práve prežívame každodenne vychádza zo strachu z bolesti, ktorú môžeme pocítiť ak sociálne zlyháme.
Stres si možno spôsobujeme vtedy, keď nám v predstavách hrozí odmietnutie a vylúčenie z kolektívu.
Nemusí sa to reálne stať, ale stačí, že sa to deje v našich predstavách, dokonca nevedome.
Napríklad ohrozenie môže nastať už len keď zmeškáme nejaké stretnutie.
Pretože samotné naše asociácie s tým spojené môžu spustiť reťazovú reakciu myšlienok, ktoré vedú k bolesti:
meškám -> čakajú na mňa -> hnevajú sa na mňa za to -> nebudú sa so mnou baviť -> sociálne vylúčenie -> emocionálna bolesť.
Nad týmto sa oplatí pouvažovať.
Komentáre
Zverejnenie komentára